Pouzite tlaciarenske stroje - nakup, predaj a bazar

Zavolajte nám: +420 733 181 972 alebo  Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

Digitálna tlač je najmodernejší spôsob tlače. Ako jediná zo všetkých tlačových techník k otlačeniu nepoužíva tlak a tiež tu nie je žiadny medzičlánok tlače. Predloha je prenášaná z počítača rovno na papier. Úplne tu teda chýba akákoľvek tlačová forma.

Počiatok digitálnej tlače môžeme logicky hľadať v dobe po zostrojení prvých počítačov. Historicky prvá tlačiareň, o ktorej sa dalo tvrdiť, že je digitálna, bola vynájdená v roku 1970. Išlo o ihličkovú tlačiareň. Jej princíp však nebol príliš kvalitný a tak okamžite začala snaha o nahradenie ihličkovej tlačiarne atramentovou.

http://www.machineryeurope.com/Images/Content/digital-01.jpg

Až v 90. rokoch sa atramentové digitálne tlačiarne stali bežnou súčasťou kancelárií a domovov. Do tej doby bola ich kvalita nízka a cena naopak veľmi vysoká. Oproti tomu laserové digitálne tlačiarne majú svoj začiatok už v roku 1971. Vtedy muž, Gary Starkweather, vyrobil prvú laserovú tlačiareň Xerox. Do komerčného prostredia vstúpili digitálne laserové tlačiarne v roku 1977 a do domácností v roku 1984. Aj cez veľkú snahu však bola všeobecná kvalita digitálnej tlače v minulosti nízka, preto mohla táto technika ostatným tlačovým technikám konkurovať len veľmi ťažko. To sa však dnes zmenilo rovnako ako kvalita digitálnej tlače. V konkrétnych prípadoch môže digitálna tlač hravo nahradiť ofset aj hĺbkotlač.

V dnešnej dobe funguje digitálna tlač na bázi elektrografie (laserové tlačiarne) alebo ink-jetu ( atramentové tlačiarne). Ale celý proces tlače riadi počítač. Vzhľadom k chýbajúcej tlačovej doske počítač riadi aj to, koľko a akej farby pôjde na ktoré miesto.

http://www.machineryeurope.com/Images/Content/digital-03.jpg

Ink-jet

Atramentové tlačiarne fungujú na princípe vymrštenia veľmi malej kvapky farby obrovskou rýchlosťou na potlačový materiál. Pre predstavu – kvapky farby majú rozmer okolo 35pikolitra a vymrštené sú rýchlosťou medzi 50-100km/h. Pritom vzdialenosť medzi potlačovým materiálom a tryskami je len asi 1mm. Atramentové tlačiarne delíme na termálne atramentové tlačiarne, piezoelektrické atramentové tlačiarne a voskové atramentové tlačiarne.

Termálne atramentové tlačiarne pracujú s tepelnými telieskami, ktoré zahrievajú atrament. Keď je atrament zahriatý na určitú teplotu, vznikne bublina a zapríčiní že je kvapka atramentu vymrštená.

Piezoelektrické atramentové tlačiarne pracujú s piezoelektrickými kryštálmi. Piezoelektrické kryštály sú telieska schopné meniť svoj tvar. V komôrkach z týchto kryštálov sú uložené trysky. Tieto komôrky majú schopnosť sa vymršťovať a naopak zase rozťahovať a trysky tak podľa toho striekajú farbu.

Voskové atramentové tlačiarne fungujú rovnako ako termálne atramentové tlačiarne. Rozdiel je len vo farbe. Do voskových atramentových tlačiarní sa používa špeciálna tuhá farba o konzistencii vosku Jej výhoda je v tom, že dokáže namiešať požadovanú farbu jednotlivých bodov aj bez prekrývania rastrov a tlač je teda kvalitnejšia a farby živšie.

Komerčné atramentové tlačiarne sa od tých domácich líšia tým, že vytvárajú obraz plošne. Pri domácich tlačiarňach sa hlava s tryskami pohybuje nad potlačovaným materiálom. Pri komerčných tlačiarní je statická.

Pre veľkoplošnú digitálnu tlač sa používa špeciálna metóda atramentovej tlače. Tzv. kontinuálna atramentová tlač. Od ostatných sa líši tým, že jednotlivé kvapky farby nie sú vypúšťané vtedy, keď sú treba ale je vypúšťaný neprerušovaný prúd kvapiek farieb. Vybrané z nich sú následne vychýlené tak, aby dopadli na potlačovaný materiál a zbytok kvapiek je odvedený zberným systémom späť do zásobníka. Pre veľkoplošnú digitálnu tlač je táto metóda ideálna, pretože je rýchla.

Výhody atramentovej tlače spočívajú predovšetkým v kľudnom priebehu, kvalitnom obraze a hladkých detailoch. Atramentová tlač má však aj nevýhody. Napríklad vysoká cena farieb, upchávanie trysiek zaschnutou farbou. Životnosť farieb je tiež obmedzená, pretože časom vyblednú.

Elektrografia

Princíp laserovej tlače spočíva v prenose elektrického náboja za pomoci prenosového valca. Selénový valec je osvetlený laserovým lúčom v miestach, ktoré majú byť tlačiace a tým na nich vzniká požadovaný elektrický náboj. Nabitý valec pritiahne opačne nabité častice farieb (tonerový prášok). Tie sa uchytia len na miestach, ktoré predtým boli exponované laserom, pretože len tieto miesta majú opačnú polaritu než tonerové čiastočky. Tie sú potom prenesené na potlačovaný materiál (papier). K fixácii farby na papieri dochádza pomocou prítlakového valčeka zahriateho na vysokú teplotu. Po prenesení farby na papier prichádza na rad mechanický stierač, ktorý z valca zotrie zbytky tonera a žiarovka, ktorá osvetlením zmení náboj valca z predchodzej fáze tlače. Proces sa tak môže opakovať znova od začiatku. 

Výhodou laserových tlačiarní oproti atramentových je ich rýchlosť. Atramentové tlačiarne také rýchlosti ako laserové tlačiarne nikdy nedosiahnu. Ďalšou výhodou je precíznosť pri vykresľovaní detailov, napríklad malého fontu písmen. Obraz vytlačený laserovou tlačiarňou je jednoducho ostrejší, čo je vidieť práve na detailoch Ďalšou nezanedbateľnou výhodou je cena farby (tonera) a tiež výdrž vytlačeného obrazu. Atramentová tlač totiž postupom času vybledne. S laserovou tlačou sa nič nestane.

Digitálna tlač všeobecne v posledných rokoch zažíva veľký rozmach. V niektorých prípadoch nahrádza tlač ofsetovú alebo hĺbkotlač. Je používaná predo všetkých na nízke náklady, a preto sa pomocou nej nikdy nebudú tlačiť napríklad noviny. Toto privilégium aj naďalej zostane len ofsetu. Môžeme však predpokladať, že záujem o digitálnu tlač aj naďalej porastie a jej uplatňovanie bude stále častejšie.

Zoznam použitých zdrojov:

http://sshopct.cz/polygrafie/all/8/data/tiskove.techniky.pdf

http://geo3.fsv.cvut.cz/vyuka/kapr/sp/2010/kratinohova/stelsovsky_tehle.pdf

http://cs.wikipedia.org/wiki/Digit%C3%A1ln%C3%AD_tisk

 

http://laserova-tiskarna.cz/vyhody-laserove-tiskarny/         

Ofsetová tlač je vývojovo najdokonalejší spôsob tlače, ktorý spadá pod tlač z plochy.

Ofsetová tlač sa delí na klasický vlhčený ofset a suchý ofset. Rozdiel je v prítomnosti, či neprítomnosti vody pri tlači. http://www.machineryeurope.com/Images/Content/offset-01.jpg

Ofset bol vynájdený začiatkom 20.storočia ako reakcia na zvýšené požiadavky na rýchlosť tlače. Do tej doby používaná metóda kameňotlače (litografie) už nestíhala vyrábať dostatočné množstvo kópií a tak ju bolo treba zefektívniť. Prvé zmienky o ofsetovej tlači sa objavujú už na konci 19. storočia a na začiatku 20.storočia sa objavujú prvé rotačné ofsetové stroje.

V Európe, konkrétne v Nemecku, postavil prvý ofsetový tlačiarenský stroj Nemec a americký občan Kašpar Hermann, ktorý si zároveň nechal patentovať princíp kotúčového ofsetového stroja.

Od tej doby princíp ofsetu neprešiel žiadnymi výraznými zmenami a v súčasnosti je ofset najpoužívanejšou tlačiarenskou metódou.

Ofset je typ nepriamej tlače z plochy. Vzor teda nie je na potlačový materiál prenášaný priamo z tlačovej formy, ktorá obopína formový valec, ale prostredníctvom medzičlánku. Tým je oceľový prenosový valec potiahnutý gumovým povlakom.

http://www.machineryeurope.com/Images/Content/offset-02.jpg

Ofsetové tlačové stroje sa dnes vyrábajú výlučne rotačné a ich základom je teda sústava valcov. Formový valec nesie tlačovú formu, prenosný valec, farbiace valce, vlhčiaci valec a tlakový valec. Samotný princíp prenosu vzoru už je jednoduchý. Okolo formového valca sú situované farbiace valce a vlhčiaci valec. Formový valec je behom svojho otáčania najprv navlhčený a potom je naň prenesená farba. Následne však nie je vzor otlačený priamo na potlačový materiál, ako to bolo pri ofsete – litografii, ktorý je predchodcom, ale na prenos je použitý prenosový valec.

Vzor je teda otlačený na jeho gumový povrch a až potom prenosný valec predáva vzor na potlačový materiál. Pri suchom ofsete je princíp rovnaký, len je vynechaná časť s vlhčením a logicky chýba aj vlhčiaci valec. Naopak sa tu uplatňuje princíp termoregulácie valcov. Keď je teplota príliš vysoká, je aj viskozita farieb väčšia a oni sú tak schopné ľahko prilnúť aj na nepotlačované plochy a tlač potom „špiní“. Keď je teplota naopak nízka, tak majú farby problém prilnúť aj na k tomu prispôsobené tlačové plochy.

Tlačové plochy sú hydrofóbne (odpudzujú vodu), netlačové plochy naopak hydrofilné (prijímajú vodu). Používaná olejová farba je hydrofóbna kvapalina, teda sa pri nanášaní na tlačovú formu na netlačové plochy neuchytí.

Suchá ofsetová tlač pracuje bez prítomnosti vody. Fyzikálne-chemický rozdiel na tlačovej doske (forme)) teda musí spočívať v niečom inom. Celá tlačová doska je potiahnutá dvomi vrstvami s odlišnými vlastnosťami. Spodná vrstva polymérová a vrchná vrstva silikónová. Polymérová vrstva tvorí miesta tlačové, farba sa na nej uchytí. Vrchná vrstva silikónová tvorí miesta netlačové, farba na nej totiž nedrží. Predloha, ktorá má byť rozmnožená je do tlačovej formy vypalovaná laserom, ktorý odstráni len prvú silikónovú vrstvu. Odkryje tak spodnú, polymérovú vrstvu a vytvorí tlačové miesta.

Nevýhodou suchého ofsetu je takzvané odlupovanie farby. Pri procese tlače dochádza ku vzniku čiastočiek prachu, ktoré vznikajú odlupovaním na pomedzí tlačových a netlačových plôch. Výsledkom sú malé biele škvrnky vo vytlačenom vzore. Tento problém vzniká po niekoľkých stovkách vytlačených kusov a metóda suchého ofsetu sa teda hodí skôr na nízkonákladové zákazky. Problém sa totiž odstraňuje tak, že je po určitej dobe nutné valec umyť.

Pri vlhčenom ofsete zasa spôsobuje mierne problémy používaná voda. Je ťažšie udržať vyváženie farieb a mierna časť vody, ktorá príde do kontaktu s papierom, môže spôsobovať jeho natiahnutie.

Najčastejšie sa touto metódou tlačia noviny, knihy, časopisy, prospekty, letáky, mapy. Najčastejším materiálom na tlač je teda papier.

 

Ofsetová tlač nemá nejak široké spektrum materiálov na tlač, ale vďaka veľmi dobrej kvalite tlače, vysokej rýchlosti a relatívne malým nákladom na predtlačovú prípravu sa táto metóda podiela na tlačovom trhu približne 60% podielom.

Hĺbkotlač je technika patriaca pod tlač z hĺbky. Tlačová forma je s reliéfom, obtlačované plochy sú teda pod úrovňou plôch neobtlačovaných.

Predchodca hĺbkotlače, bola rytina do medi, je datovaná až do 15. storočia. Vtedy sa motív ručne vyrýval do medenej dosky, ale princíp ďalšieho postupu bol prakticky rovnaký. Samotnú hĺbkotlač vynašiel v roku 1890 čech Karel Klíč. Odvodil ho zo svojho ďalšieho vynálezu, tzv. heliogravúry. Heliogravúra opäť stojí na základe rytia do medi. Ručné rytie je tu však nahradené fotochemickým procesom. V prvom kroku ide o okopírovanie fotografického negatívu s motívom na medenú dosku. Tá má na sebe asfaltovú a želatínovú vrstru, z ktorej vystupujú iba tlačové plochy a tie sú následne vyleptané pomocou kyseliny. Vzniknú tak rôzne hlboké tlačové miesta. Ďalší postup procesu je úplne totožný s hĺbkotlačou.

http://www.machineryeurope.com/Images/Content/gravure-01.jpg

Základný princíp hĺbkotlače je vlastne veľmi jednoduchý. Tlačové miesta, ktoré sú zahĺbené pod úrovňou miest netlačových sa naplnia riedkou rýchlo schnúcou farbou. Pri následnej tlači, dochádza k prevzatí farby potlačovým materiálom. Tým býva pri hĺbkotlači najčastejšie papier. K fixácii farby na potlačový materiál dochádza odparením rozpúšťadiel.

Základom hĺbkotlačových strojov bývajú najčastejšie dva valce. Valec s tlačovou formou (formový valec) a tlakový valec. Valec nesúci tlačovú formu je z jednej strany namáčaný v nádobe s farbou a tá sa na valci zachytí. Nadbytočná farba sa potom z povrchu valca stiera pomocou stierky (rakle). Tým je zaistené, že farba zostane len v tlačových miestach, ktoré sú pod povrchom valca. Nasleduje samotné otlačenie. Tlakový valec pritlačí na tlačovú formu potlačový materiál a na tom sa zachytí farba. Hĺbkotlačové stroje bývajú temer výlučne rotačné, takže medzi valcom s tlačovou formou a tlačovým valcom prechádza „nekonečný“ arch papiera a tlač je teda veľmi rýchla.

http://www.machineryeurope.com/Images/Content/gravure-02.jpg

Tlačovou formu tvorí v dnešnej dobe len valec (formový valec) a tlačová forma je teda vyrývaná priamo do nej. Kvôli tomu sa musí zhotovovať a vymieňať vždy celý formový valec. Zostáva len oceľové jadro, následný proces musí byť opakovaný každý krát. Preto je hĺbkotlač veľmi nákladnou záležitosťou a túto tlačovú techniku sa vyplatí používať len pri väčších nákladoch.

Formový valec je vyrábaný z oceľového jadra, na ktorý sa následne galvanicky vylučujú ďalšie prvky. Najprv je nanášaná tenká vrstva niklu, ktorá jadro chráni proti korózii a zároveň upevňuje medenú vrstvu, ktorá je na ňu nanesená. Keď sú hotové tieto tri vrstvy, je na rade zhotovenie tlačového obrazu (vzoru). Ten je zhotovený pomocou leptania, elektromechanického pomocou diamantovej ihly alebo laserovým gravírovaním. Keď je tlačový obraz vytvorený, na rade je chrómovanie. Na valec sa nanesie tenká vrstva chrómu, ktorá má zaistiť zvýšenie odolnosti povrchu valca proti odreniu. Na záver prichádza vyleštenie a potom už môže ísť valec rovno do tlačového stroja.

http://www.machineryeurope.com/Images/Content/gravure-03.jpg

Hĺbkotlač poskytuje najkvalitnejšiu reprodukciu tónovaných predlôh. Túto vlastnosť má vďaka tlačovému rastru. Každý tlačový vzor je pred nanesením na formový valec rozrastrovaný a až potom je tlačová forma vyhĺbená do valca.

Hĺbkotlač máme klasickú, autotypickú a polo autotypickú. Líšia sa len v typoch tlačového rastru, ktorý je zhotovený do formového valca a umožňuje tónovanie. Klasická hĺbkotlač má tlačové jamky rovnako veľké, ale líši sa v hĺbke. Svetlé časti majú hĺbku najmenšiu, tiene naopak najväčšiu. V autotypickej hĺbkotlači sa tlačové jamky líšia svojou plochou. Svetlá majú opäť plochu najmenšiu, tiene najväčšiu. A polo autotypická hĺbkotlač má tlačové jamky odlišné hĺbkou aj plochou. Je teda kombináciou oboch predchádzajúcich variant.

 

Ako už bolo povedané, hĺbkotlač je tlačová technika s veľmi drahou predtlačovou prípravou a preto sa jej uplatnenie vyplatí len pri vyšších nákladoch. Umožňuje však aj veľmi kvalitnú tlač na málo kvalitný papier, preto v niektorých prípadoch nahradzuje najrozšírenejší ofset. Touto technikou sú najčastejšie tlačené veľké náklady s menej kvalitným potlačovým materiálom ako sú katalógy, letáky, časopisy, niektoré obaly.

Tampónová tlač pracuje na princípe tlače z hĺbky. To znamená, že tlačová forma je reliéf a tlačové plochy sú pod úrovňou plôch neobtlačovaných. Zároveň však ide o nepriamu metódu tlače. Z toho plynie, že tlačová forma s potlačovým materiálom vôbec nepríde do styku. Farba je prenášaná pomocou tampónu zo silikónovej gumy.

Tampotlač pôvodne vznikla ako tlačová technika pre potlač ciferníkov náramkových hodiniek. Obrovský rozvoj táto technika zaznamenala až v šesťdesiatich rokoch minulého storočia. Do tej doby technika, ktorá sa používala výlučne v hodinárskom priemysle, sa začala javiť ako ideálne riešenie potlače najzložitejších materiálov. Keď potom prišiel vynález silikónového tampónu a zdokonalenie tampotlačových strojov, technika zažila svoj skutočný boom.

http://www.machineryeurope.com/Images/Content/tampon-01.jpg

Tampónová tlač je v zásade len upravená hĺbkotlač do nepriamej tlačovej metódy. Začiatok tlačového procesu je teda rovnaký ako pri hĺbkotlači. Máme reliéfovú tlačovú formu (klišé), na ktorú sa nanáša farba. Klišé sa následne otrie stierkou, prebytočná farba z povrchu klišé je teda zotretá a tým je zaistené, že farba zostane len v obtlačovaných miestach zahĺbených pod povrchom. Miesto toho, aby bola samotná tlačová forma otlačená na potlačový materiál, prichádza na radu tampón. Ten sa pritlačí na klišé a farba z neho sa obtlačí na tampón. Tampón potom prenesie otlačený vzor na potlačový materiál. Zatiaľ čo tampón predáva vzor potlačovému materiálu, klišé sa už znova plní farbou a proces tak začína znova.

K tomuto procesu je treba špeciálna farba, ktorá usychá nerovnomerne a na povrchu zostáva vždy mierne lepkavá. Vďaka tomu je možné predanie vzoru medzi tampónom a potlačovým materiálom.

Tampóny sa dnes odlievajú zo silikónového kaučuku s pridaním silikónového oleja a ďalších plniacich látok. Obsah silikónového oleja v tampóne určuje jeho tvrdosť. Tvrdostí je niekoľko. Všeobecne platí, že čím nerovnejší povrch potlačového materiálu, tým je treba mäkší a tým pádom aj prispôsobivejší tampón. Okrem rôznych tvrdostí tampónu máme aj rôzne tvary. Aj tu sa požiadavky odvíjajú od tvaru potlačového materiálu.

 

Vďaka prenosu vzoru cez tampón, ktorý je neuveriteľne prispôsobivý, je možné potlačiť materiály takmer všetkých tvarov a povrchov. Práve vďaka tejto vlastnosti býva najčastejšie používaná na potlač malých a nerovných povrchov. Uplatňuje sa v propagácii a reklame (tlač na perá, zapaľovače, otvárače na pivo, žetóny do košíkov, darčekové predmety a pod.), vo farmaceutickom priemysle (tlač tabliet, injekčných striekačiek, infúzií...). Tiež sa touto metódou tlačia hračky, kozmetické výrobky a vybrané obaly na potraviny. Tampónová tlač sa uplatňuje tiež v priemyslovej tlači (osvetľovacie telesá, autopríslušenstvo, súčiastky spotrebnej elektroniky, tlačidlá a kryty mobilných telefónov...). Tampónová tlač sa jednoducho uplatňuje na miestach, kde sa už ostatné tlačové techniky nedajú použiť.

Sieťotlač je metódou prietlačnej tlače. Farba teda nie je nanášaná na tlačovú formu a z tej následne otlačená, ako je to aj u ostatných techník, ale je cez ňu pretláčaná. Sieťotlač je jedinou metódou patriacou do tejto kategórie a princíp techniky je absolútne unikátny.

Ide o metódu vyvinutú v roku 1929 v USA, odkiaľ ju Európa prevzala po vojne. Ale základná technológia tejto metódy je oveľa staršia a vymyslená bola v Číne. http://www.machineryeurope.com/Images/Content/sito-01.jpg

Sieťotlač je založená na princípe pretláčania farby cez sito Sito je tvorené rámom, na ktorom je napnutá sieťovina ako maliarske plátno na svojom ráme. Najčastejšie používané materiály na sieťovinu sú uhelon, nivold, hodváb alebo kovové vlákna. Sito je upravené tak, aby (podľa motívu) niektoré miesta boli pre farbu priechodzie a iné nie. Pokiaľ chceme tlačiť viacfarebný motív, musíme mať pre každú farbu vlastné sito s vlastným motívom. Motív sa na sito nanáša najrôznejšími technikami, najčastejšia však je metóda fotomechanická.

Keď je pripravené sito s motívom, môže začať proces samotnej tlače. Najprv je nanesená farba, ktorá je následne pomocou terky, pretlačená nezalepenými otvormi na site na potlačový materiál. Terka sa skladá s pevného (dreveného, kovového) držadla a gumového ostria.

Spektrum potlačových materiálov u sieťotlače zahrňa všetko od papiera, cez kov a plast až po textil. Je tak asi najväčšie zo všetkých ostatných dostupných tlačových techník. Konkrétne pri potlači textílií je táto metóda veľmi obľúbená, pretože robí veľmi kvalitnú a trvalú potlač. Textil je potom možné prať a žehliť akokoľvek a s potlačou sa nič nestane.

Všeobecne platí, že je za pomoci sieťotlače na potlačovaný materiál nanesená oveľa silnejšia vrstva farby než pri ostatných technikách. To sa využíva u potlačovaných produktoch. Sieťotlač je najčastejšie volená pri tlači plagátov, obalov, samolepiek a pri potlači CD a DVD a textilu. Využitie tejto techniky je ozaj veľmi rozmanité.

 

Výhodou sieťotlače je teda rozhodne rozsah potlačovaných materiálov. Sieťotlač však má aj niekoľko nevýhod. Po prvé je to menšia efektivita sieťotlačových strojov. Tie síce poslednou dobou zaznamenali obrovský rozvoj a okrem ručných sieťotlačových strojov dnes máme aj poloautomatické a plnoautomatické, stále je ich efektivita menšia. Ďalším negatívom tejto techniky je dlhá doba sušenia už potlačených materiálov a tiež nemožnosť vytlačiť dostatočne ostré jemné detaily. Preto napríklad tlač fotografií touto metódou neprichádza do úvahy.

Nachádzaš sa tu: Home Technologie